Ostatní

Memorial Jozefa Psotku 2016

Psotkov memoriál, ozajstný vysokohorský beh s tradíciou, vzdáva holt zosnulým slovenským horolezcom.Nie som bežec, ale mám rád skutočné športové podujatia a výzvy. Ťažké, nefalšované, čo sa na nič nehrajú a kámoši na štarte sú tvrdý chlapi s hôr.…
20. 10. 2016

Psotkov memoriál, ozajstný vysokohorský beh s tradíciou, vzdáva holt zosnulým slovenským horolezcom.

Nie som bežec, ale mám rád skutočné športové podujatia a výzvy. Ťažké, nefalšované, čo sa na nič nehrajú a kámoši na štarte sú tvrdý chlapi s hôr. Zženštilích „hračiek“, čo sa všade organizujú je spústa. No „psotkáč“ je presný opak. Ťažký vysokohorský beh, ktorý má dušu.

Po rokoch sa mi konečne podarilo postaviť na štart, alebo som konečne nabral odvahu :) ? Do Tatranskej Lomnice prichádzame s Katkou (manželka) v piatok večer. Na registrácii sa dozvedám o zmenách trate kvôli nezvykle zlému počasiu. Vo vysokohorskom prostredí už panujú zimné podmienky a tak cez moje obľúbené tatranské sedlá tento rok nepobežím. Náhradná trať nieje tak atraktívna no dlhšia a fyzicky ťažšia. Tatranská Lomnica-Zbojnícka chata-Hrebienok-Sliezky dom-Smokovec-Hrebienok-Tatranská Lomnica a to v limite 8 hodín. Psotkáč sa behá štýlom rely, to znamená tri merané úseky do kopca a zbytok každý ako chce, presun v limite.

V sobotu ráno sme sa zobudili do špičkového slnečného počasia, mám obrovskú radosť, lebo predpoveď bola odlišná. V rýchlosti konám predštartovnú rutinu. Raňajky, obliecť dresík, nachystať jonťák, geli, zašnerovať tenisky. Štart! 110 členný bežecký balík vyrazí. Pred nami je prvá časovka Lomnica-Zbojnícka chata. Zo začiatku ide o kontaktný šport vo vyšších partiách už skôr o individuálny. Vybehnúť na jeden záťah Zbojníčku bola drina, ale bolo to to najkrajšie, čo som za poslednú dobu bežal. Technický ťažký beh po skale, snehu, lade, cez potoky. Zo Zbojníčky volný presun dole na Hrebienok. Tu nás čakala druhá časovka po magistrále na Sliezky dom. Vybieham plný elánu a očakávania, no dostavý sa únava a nečakane ťažký premočený terén si vyberie svoju daň a ja som skutočne rád, že táto časovka je za mnou. Presun do Smokovca pohodové klesanie spestrené brodením potokov s topiaceho sa snehu. V Smokovci už toho začínam mať naozaj dosť. Postavím sa na štart poslednej časovky s cieľom na Hrebienku. Skúšam bežať, no je to do kopca a ja som unavený, tak časovku skôr odkráčam ako odbehnem. Pípnutím časomiery sa pre mňa tento ročník viac menej skončil. Je ešte treba v limite dobehnúť do Lomnice. Mám na to dve hodiny. No aj tak sa neflákam, myšlienka piva s gulášom ma ženie vpred. Perfektný pocit v cieli! Ako vždy, keď dokončím nejaký poriadny pretek.

Tých 42 km s prevýšením 2400m (moje vlastné údaje) mi zabrali 7hodín a 10 min.

Akcia, ktorá mi dlho zostane v hlave a dlho ma bude poháňať pri bežnom živote na dolniakoch.

Fotogalerie a výledky.

 

20. 10. 2016

Zpět na přehled

Nahoru