Saltzkamergut, toto mýtické slovo pozná snáď každý biker. Od roku 1998 každoročne priťahuje stovky cyklistov z celého sveta. Ja sa pohybujem vo svete závodného mtb už 20 rokov, no tento závod považujem za naprosto výnimočný, jeho trať a atmosféra na mňa pôsobí až magickou príťažlivosťou.
Závodníci si tu môžu vybrať zo siedmich tratí od monstróznej Strecke A 211 km po rodinný okruh 22,1 km. Ďalej sa tu každoročne koná šialený zjazd jednokoliek a nedelné detské preteky Junior Trophy. Závodný víkend v Bad Goiserne je preplnený sprievodnými podujatiami, prednáškami, premietaním filmov, koncertmi a hlavne je tento víkend plný ľudí s dobrou náladou a výbornou atmosférou.
No a ako to bolo v Bad Goiserne tento rok? Už tradične vyrážam na toto dobrodrožustvo s kamarátmi Lacom a Mirom + naše rodiny. Chceme tu byť s predstihom pár dní, aby sme strávili nejaký čas v miestnych horách a v kľude sa nachystali na to najťažšie čo sa na biku v európe dá absolvovať. Ani jeden tu nie sme po prvý raz, každý už máme doma čierne tričko (odmena pre toho kto zdolá strecke A). V piatok to tu celé ožíva . Prvou povinnosťou jazdcov na najdlhšej trati je technická kontrola bicykla. Tu sa udial prvý a posledný zmätok ktorý som na saltzke zažil. Po dlhom čakaní na otvorenie bikecheku, sa s mne neznámych dôvodov celá kontrola zrušila. Ďalšou oficialitou bola registrácia, ktorú našťastie nezrušili. Tu sme si vyzdvihli čísla a štartovacie balíčky, pozreli sme si expo zónu a zašli na pastapárty, ktorá je pre pretekárov zdarma.
Zbytok dňa sme v kempe jedli a pili aby sme nabili telo všetkým potrebným do boja, ktorý nás čakal nasledujúci deň.
V sobotu vstávame 3:30 ráno. Strecke A meria 211 km s prevýšením 7119 m a štartuje 5:00 ráno. Tak preto ten šialený budík. Rýchlo niečo zjesť (ide mi to dosť ťažko v túto nočnú hodinu), toaleta či sa mi chce alebo nie proste toto musím absolvovať, obliecť si sviatočný dres, zadné vrecká naplniť gelmi a ešte za tmy vyrážam s mojimi parťákmi na štart.
Na štarte sa každoročne deje niečo úžasné, už len kvôli tejto atmosfére sa chcem vracať na štart tohto maratónskeho obra. Celý štartovací koridor lemujú 100vky divákov, hrá dramatická hudba a speeker, ktorému netreba rozumieť, atmosféru burcuje až mám pocit že toto mestečko exploduje. No a začína pršať, nič vážne len kvape. Ale predstava 14hodín cyklistiky v daždi mojou psychikou celkom lomcuje. Skoro 900členný balík sa dáva do pohybu, dážď už v mojej mysli nemá miesto už ma inštinkt závodníka ženie v pred. Prvá polovica tejto famózne postavenej trate je ťažšia aj smerom hore aj dole. Široké dlhé stúpania, šotolinové zjazdy doplnené technickými trailami a prejazd po skalnej rímse nad Bad Goisernom. Celá trať vedie úchvatnými alpskými údoliami je prešpikovaná skalnými tunelmi či prejazdom starobylého schodiska. Ja sa tu proste nenudím.
Prvých 90km by mi to mohlo ísť aj ľahšie, necítim sa úplne ok. No po poháriku koli a rožku so syrom na jednej s občerstvovačiek to začína byť to pravé bikové. Dokonca prestáva pršať a slnko začína presvitať pomedzi trhajúce sa mraky. Je to zvláštne ale skutočne po 7 hodinách šlapania som sa prebral k životu a až do cieľa som nemal žiadnu ďalšiu krízu.
Druhá polovica trate začína pohodovou jazdou okolo Hallstattského jazera, 30km po rovine. No potom to príde. Saltzberg. Hrôzostrašný kopec, síce nádherný biking no k....a ťažký. Hneď po Saltzbergu stúpanie na Rosalm, najvyšší bod trate. Tu už to je celkom tvrdé, myslím že pre každého a kto hovorí že nie s tým by som si rád dal pivo. Rosalm je pre mňa bod zlomu, tu si začínam pripúšťať že toto martírium úspešne dokončím. Ešte síce treba prefrnknúť jeden brdok. Je to kopček tak na 40min ale po tom všetkom....A znova úžasná atmosféra dojazdu do cieľa. Diváci sú úžasný skandujú tlieskajú, komentátor hlási každé čierne číslo. Tento rok som obzvlášť šťastný. Parádny príjazd. Nielen ja ale aj moji dvaja kamaráti to dali, teším sa o to viac. V kempe otvárame vychladené šampanské. Začína afterpárty, ktorá pre mňa končí po prvom poháriku. Zaspávam po sediačky priamo na stoličke. Už som asi neni čo som býval keď 13hod a 22min na bicykli ma dokáže takto odrovnať.
Ako to zhrnúť? Veľmi špecifická trať je tá Strecke A. Nie pre každého. Buď ju nepochopíte a už sa nikdy nevrátite alebo vás počaruje a stanete sa jej otrokom.
Peter Jež pro Adrex též natočil a sestříhal video:
